V zajatí démonov

V zajatí démonov – zo skutočných spisov Najpozoruhodnejší prípad, ktorý bol zaznamenaný, trval od augusta 1977 do septembra 1978. V týchto 13tich mesiacoch zažila žena a jej 4 deti, ktoré bývali v sociálnom byte v Enfielde, jednom zo severných okresov Londýna, prakticky každú formu fenoménu hrmotu. Medzi augustom a marcom tu bolo registrovaných 1500 jednotlivých prípadov. Všetci vyšetrujúci, ktorí sa podieľali - sociálny pracovníci, terapeuti, fotografi, psychológovia, farári a vedci Guy Playfair a Maurice Grosse stáli pred hádankou. Ako vždy začali javy pomerne tlmene. Ako matka podávala správu, začalo to tým ako by niekto chodil v ponožkách po izbe. Potom sa objavilo klopanie, ktoré trvalo takmer 11 mesiacov. často bol na zvukový záznam zaznamenaný hrubý hlas. Ked sa pokúšali niekoľko krát hlas identifikovať, tvrdil hlas sám o sebe, že patrí 72 ročnému mužovi z blízkej ulice. Ked hlas prehrávali v miestnom rozhlase, prehlásila jedna poslucháčka, že sa jedná o hlas jej strýka Billa Haylocka, ktorého popísala ako roma. Ale vždy stroskotal pokus potvrdiť správnosť jej výpovede. Došlo k ďalším nevysvetliteľným prípadom. Raz sa v miestnosti rodiny objavil kus dreva zo stavby, letel cez izbu a zasiahol fotografa. Papier a kusy látky sa vznietili samé od seba, krabička zápaliek, ktorá ležala v skrini, sa rozhorela sama od seba. Zápalky samé zhasli bez toho aby bol obsah skrine zapálený alebo ohňom poškodený. Na dverách wc sa objavilo z lepiacej pásky zostavené posolstvo. Bolo pozorované, ako sa v kuchyni v príborníku príbory, kovová prikrývka čajníka a mosadzná rúra samé od seba poohýbali. Okolo domu ležali roztrúsené rozbité kamene, ktoré boli pred tým celé. Niektoré ešte väčší úžas vzbudzujúce javy, sú svedkami nesmiernej sily, ktorá v tomto dome bola v činnosti. časť plynového sporáka bola oddelená od komína a hodená cez miestnosť. Veľké kusy nábytku, tažká pohovka a dvojitá postel sa pohybovali domom sem a tam. Janet, dvanásťročná dcéra sa zdala byť tvorcom týchto javov. Zrejme pochádzal ten hlboký hlas od nej. Niekoľko krát zažila aj levitáciu (svedkovia tvrdili, že v dvoch prípadoch ju videli vo vzduchu a zdalo sa akoby bola držaná pri vznášaní sa). Janet a jej sestra Rose, boli často vyhodené z postele, takže nakoniec spali len na podlahe ale to tiež nepomáhalo, lebo často našli Janet hlboko spiacu na rádiovom prijímači v ich izbe. Najskôr bola rodina plná strachu. Časom sa však dostavil skôr zmätok. Ich reakcia bola typická pre ľudí, ktorí zažili fenomén hrmotu, pretože tento fenomén spôsobuje väčšinou len minimálne škody a nikoho nezraní /to už nie je pravidlo/. Jeden vedec to popisuje takto: fenomén spontánnej psychokinézy je vlastne rada nervy napínajúcich javov, podobne ako sú často nepochopiteľné kúsky sklamanej mládeže alebo ľudí s detskou mysľou. To sa však netýka všetkých amerických prípadov. Experti ako W. Roll zistili, že v USA utrpeli mnohé obete javu hrmotu nepatrné zranenia. Psychologické príčiny alebo dôsledky javu hrmotu sa dajú tažko merať i ked mnohé obete vykazujú rovnaké symptómy a majú podobné skúsenosti. Napríklad vidia mnohé obete zjavenia duchov ako živých ludí, tak z halucinačných obrazov, u ktorých sa jedná ako o známe tak aj neznáme osoby. Behom prešetrovania prípadu v Enfielde, bol v dome videný najmenej dva krát duch Maurice Grossa, jedného z vyšetrujúcich vedcov. Mnohé iné správy potvrdzujú, že sa tu nejedná o jednotlivý zážitok, aj ked všetky prípady nie sú doložené dôkazmi. Ako sa zdá, musí bioplazmatické pole obete prepožičať neviditeľnému rušiteľovi javu (v tomto prípade vyšetrujúcemu vedcovi) viditeľnú formu, aby mohla s javom zachádzať. Inými slovami: Zjavenie ducha vedca slúži ako ospravedlnenie pre tieto javy. V niektorých prípadoch bolo možné ducha vidieť skôr ako sa paranormálny jav odohral, akoby duch bol katalyzátorom alebo páchateľom javu.